Pre ľudí na Slovensku je však podstatné, čo nastane po tom, až celý tento cirkus okolo energetiky utíchne. Na scéne sa odrazu objavilo množstvo nových „energetických expertov“, ktorí sa predháňajú pred kamerami v tom, kto sa kritickejšie vyjadrí k súčasnému stavu, no nikde som zatiaľ nepostrehol ako chceme riešiť problémy slovenskej energetiky v nadchádzajúcich rokoch v prospech spotrebiteľov a v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia pre firmy.
V súčasnosti Slovensko uviazlo pri výrobe el. energie v jadrovo-plynovo-uhoľnom priestore. Podporujeme predraženú dostavbu JE Mochovce, všeobecným hospodárskym záväzkom (VHZ) podporujeme neefektívnu ťažbu hnedého uhlia do roku 2030 a zatiaľ čo vo svete prebiehajú revolučné zmeny v energetike, u nás sa balia peniaze do alobalu. Miesto toho, aby sme pripájali nové zdroje OZE do siete, tak vydávame podivné cenové rozhodnutia (tak ako aj v poslednej kauze), ktoré nie sú ničím iným, ako jasným klientelizmom smerom k verným. Zatiaľ čo by sme sa mali zaoberať skutočnou stratégiou energetickej samostatnosti založenej na výrobe z domácich zdrojov, tak dookola melieme niečo o energetickom holdingu.
Slovensko je v súčasnosti na chvoste energetického progresu v rámci EÚ a boli by sme naivní, ak by sme si mysleli, že iba výmena na poste šéfa ÚRSO prinesie potrebné zásadné zmeny.
