Koniec demokracie, sveta a iné poplašné správy

Autor: Roman Brecely | 16.12.2016 o 17:05 | Karma článku: 3,49 | Prečítané:  782x

Slováci nie sú extrémisti, neprahnú po diktatúre, volajú po normálnom dodržiavaní základných pravidiel.

Je úplne jedno, ktoré noviny ste po uverejnení prieskumu o vnímaní demokracie čítali. Všade ste sa dozvedeli „apokalyptickú správu“: 25% Slovákov preferuje diktatúru ako alternatívu súčasnej demokracie. Internetom sa okamžite rozšírila panika a ako obyčajne, začali sa preteky, kto nájde marketingovo príťažlivejšieho vinníka vzniknutej situácie.

V návale emócii takmer nikto nevenoval pozornosť skutočným výsledkom prieskumu. Tie totiž ani zďaleka nepredstavujú atraktívne sústo pre bulvár. Nedajú sa o nich písať moralizujúce komentáre ani bombastické články, ktoré by zvýšili predajnosť novín. A tak sa v zmysle hesla: „keď nejde o poplašnú správu, nejde o nič“, skutočnými názormi verejnosti nikto nezaoberal. Slováci neinklinujú k diktatúre. Práve naopak - chcú, aby ich hlas bol konečne počuť a aby sa politici konečne ráčili zaoberať aj ich problémami. Sú presvedčení, že potrebujeme viac slušných ľudí v politike, nezávislé súdnictvo, prokuratúru a políciu, upevnenie demokratických inštitúcii a posilnenie priamej demokracie. Ľudia sa skrátka vyjadrili, že na demokracii musíme ešte poriadne „makať“. Demokracia nesmie byť len o slobode slova v zmysle ponadávaj každému, čo sa doňho zmestí. Kam to povedie? Dnes si ponadávame, zajtra sa pobijeme a pozajtra čo? Budeme si vykrúcať krky? Hádky, osočovania a osobné útoky nie sú demonštráciou demokratickej slobody slova, ale skôr neschopnosti politikov vecne argumentovať a hľadať kompromisné riešenia. Politici stratili vôľu riešiť problémy ľudí. Namiesto toho sa predbiehajú v osobných útokoch s cieľom zvýšiť si vlastnú popularitu. Ľudia nie sú hlúpi, chápu, že toto nie je správna cesta a prirodzene s takouto „demokraciou“ nie sú spokojní. A nikto sa nemôže čudovať, pretože to, čo kritizujú, má od demokratickej politiky veľmi ďaleko. Je to obyčajný politický marketing.

Chápem, že výzvy k občianskej angažovanosti sa môžu zdať ako prázdne slová, ale občianska angažovanosť je nevyhnutnou podmienkou fungovania demokratickej spoločnosti. Nemám na mysli organizovanie čudných protestov, či rozdávanie hanopisov a videí na toho ktorého politika. Na takéto zábavky normálny pracujúci človek nemá čas. A myslím si, že ani chuť. Fakt, že práve tento typ aktivít dostáva v médiách najviac priestoru, vzbudzuje dojem, že ide o ideál občianskej angažovanosti. Lenže tento typ aktivít väčšina ľudí vníma ako neefektívny a nikdy by sa ich nezúčastnila. Človek nemusí byť exhibicionista, ani nemusí pracovať pre „nezávislé“ mimovládky, ani nemusí mať vyštudovaný Harward a už vôbec nemusí byť mediálne známym politikom, aby sa dokázal úspešne zapojiť do občianskych aktivít. Na to stačí zdravý rozum, pevná vôľa a pocit zodpovednosti voči svojej budúcnosti, rodine, blízkym a voči spoločnosti.

Slováci nie sú extrémisti, neprahnú po diktatúre, volajú po normálnom dodržiavaní pravidiel. Zákony by mali platiť pre všetkých a politici vo verejných funkciách by mali sledovať verejný záujem. Na tom nie je nič nedemokratické, ani extrémistické, ani autoritárske. Práve naopak ide o legitímnu požiadavku, ktorá musí byť naplnená, nie zbulvarizovaná a zabudnutá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza pre postoje Sulíka z SaS

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?